4 dni na ostrove s indiánmi Guna Yala

Bolo 4:30 ráno a my sme sa zobudili na nepríjemný zvuk budíka v hotelovej izbe na 18. poschodí supermoderného hotela v Panama City. Po pár hodinách spánku, ktorý prerušoval extrémne hlučný týpek vo vedľajšej izbe, sme do seba naliali rýchlu kávu a zbalili batohy. Dolu na nás už čakalo auto – väčší jeep, do ktorého sme sa museli vpratať 6ti plus vodič. „Šťastie“ nám samozrejme prialo a schytali sme zadné sedadlá, na ktorých sme pokrčení museli vydržať 4 hodiny.

Opustili sme Panama City aj našu komfortnú zónu a vyrazili na divokú jazdu. Vďaka vidine miesta, kam sme išli nám bolo jedno, že sa tlačíme na zadných sedadlách polorozpadnutej Toyota Prado. Bolo nám to jedno až do momentu, kedy náš vodič odbočil z hlavnej cesty so slovami „una hora mucha curva“ , čo v preklade znamená hodinu veľa zákrut. Tu sa začala divoká jazda cez panamský prales po extrémne rozbitej ceste s obrovskými jamami. Doteraz nechápem, ako sme to rozdýchali, no keď sme po una hora mucha curva dorazili do prístavu, všetci šiesti sme boli zelení.

Indiáni Guna Yala

Indiáni Guna Yala sú jedným zo siedmych domorodých kmeňov Panamy. Jednotlivé kmene nemajú nič spoločné, každý žije v inej časti krajiny, majú rozdielne zvyky, tradičné oblečenie, hovoria dokonca rôznymi jazykmi. Guna Yala je ale jediný kmeň, ktorého teritórium je autonómne od zvyšku krajiny. Nachádza sa na úzkom páse pozdĺž karibského pobrežia a na 365tich ostrovoch. Miniatúrne ostrovy roztrúsené v tyrkysových vodách Karibiku, len niektoré sprístupnené turistom. Indiáni Gunas si svoje teritórium strážia, a tak sme na vstup do tejto oblasti potrebovali povolenie a pas. Ubytovanie na ostrovoch je veľmi jednoduché, žiadne hotely a luxus, no o to je to väčší zážitok.

Bambusová chatka bez elektriky

Zobúdzame sa o 6 ráno na šum mora v našej jednoduchej bambusovej chatke so strechou z palmových listov. Už dlho som sa tak dobre nevyspala. Z postele zoskakujeme rovno do piesku a ideme sa umyť do sharovaných kúpeľní. Život na ostrove je veľmi jednoduchý, nie je tu žiaden internet a elektrika ide len večer, keď sa na pár hodín zapne generátor. Takýto detox sme potrebovali. Celý ostrov má obvod 420 metrov, je zarastený palmami a široko-ďaleko vidno len gýčovo-tyrkysový Karibik a ďalšie mini ostrovy. Celkom nám toto miesto pripomína tento smajlík ?️. Náš plán na najbližšie 4 dni je jednoznačný – pláž, pláž, volejbal, jedlo a potom zase nejaká pláž.

Tropická búrka a trúbenie na mušle

Na ostrovy dorazila tropická búrka, takže od rána prší a pol ostrova je zaliateho vodou. Zaliezame do našej bambusovej chatky číslo 4, nalievame si rum s colou a čakáme, či prestane pršať. Počasie sa tu mení tak rýchlo, že o pol hodinu neskôr vylieza slnko, ostrov je zase suchý a my ideme na pláž, ktorá je asi 5 metrov od chatky.

Naším mini ostrovom sa ozýva hlasný dunivý zvuk – mladík z kmeňa Guna Yala trúbi na obrovskú mušlu, aby oznámil čas obeda. Jedlo, ktoré nám Gunas počas nášho pobytu pripravili bolo chutné. Raňajkovali sme vajíčka alebo lievance, na obedy a večere boli väčšinou čerstvé ryby s ryžou a patacones – zelené banány, ktoré sa v Strednej Amerike používajú ako príloha.

Kokosy namiesto peňazí

Guna Yala majú veľmi zaujímavú históriu a zvyky. Napríklad ženy su v kmeni uznávanejšie ako muži. Je to aj vďaka tomu, že výrobou a predajom tradičných farebných látiek molas dokážu zarobiť viac ako muži, ktorí sa živia rybolovom.

Kokosové palmy tu rastú na všetkých ostrovoch. Pýtame sa miestnej Guna, či nám predá a otvorí kokosový orech, ktorý práve spadol z palmy. Sami si ho zobrať nechceme, pretože do 90tych rokov sa tu kokosy využívali ako platidlo. Dnes ich Gunas bartrujú s Kolumbiou, výmenou za ryžu, kávu, oblečenie a iné veci. Ak by sme si teda kokos zobrali bez opýtania bolo by to niečo ako okradnutie

S kokosovým orechom v ruke si pri západe slnka sadáme na pláž na tomto mini ostrove, pozorujeme deti Gunas, ako sa hrajú v piesku  a užívame si tú pokojnú atmošku, ktorá tu vládne. Našli sme posledný kúsok raja?